autorství: Nikita Kováčová
Internet, televízia a kinematografia by mali byť kľúčovými a najmä bezpečnými priechodmi, prostredníctvom ktorých sa transrodoví ľudia identifikujú a učia. V tomto príspevku by sme radi ukázali, ako vyzerá reprezentácia transgenderových ľudí v masmédiách a ako to vplýva na vytváranie stereotypov voči týmto ľudom.
Gender, pohlavie a sexualita sú čoraz viac zahrnuté do najrôznejších oblastí masmédií a mediálneho sveta, pretože by mali nasmerovať širokú verejnosť k správnemu vnímaniu a chápaniu sexuality a genderových identít (Siebler, 2012). Štúdia Fosch‐Villaronga et al. (2021) o médiách však zdôrazňuje, že pohlavie, gender a sexualita sú často nesprávne pochopené a následne tak mylne interpretované a využívané ako aj laikmi, tak aj profesionálmi.
Preto by sme v prvom rade chceli objasniť tieto základné pojmy, aby nevznikali nepochopené základné rámce aj tu. Pohlavie (sex) sa zvyčajne vzťahuje na pohlavie pripísané pri narodení, a to na základe biologických vlastností (napr. genitálie, chromozómy a hormóny), ktoré je zvyčajne "mužské" alebo "ženské" – a v určitých situáciách intersexuálne. Transrodové osoby podstupujú tranzíciu, ktorá vyjadruje pre každého človeka jedinečný proces a neznamená nutne medicínske zákroky. Je to proces, počas ktorého je trangenderových ľudom umožnené vystupovať vo svojej vybranej a preferovanej roly, a teda v preferovanom genderi. Môže sa tak jednať napríklad len o hormonálnu zmenu či úradnú zmenu pohlavia a mena. Pojem gender sa vzťahuje na vnútorný, hlboko držaný zmysel pre pohlavie, známy aj ako rodová identita. Ovplyvňujú ho ale aj sociálne, kultúrne a právne prvky. A na záver pojem sexualita je definovaný ako fyzická, romantická a / alebo emocionálna príťažlivosť na inú osobu (Fosch‐Villaronga et al., 2021). Taktiež je podstatné zdôrazniť, že tieto koncepty zahŕňajú omnoho komplexnejšie vysvetlenia, ktoré nie je možné úplne obsiahnuť v jednej definícií a taktiež sa naprieč kultúrami, či spoločenskými normami líšia. Dôležité je však si uvedomovať, aké sú rozdiely v týchto základných triediacich pojmoch, aby sme boli schopní chápať aj iným konceptom, ktoré patria pod tieto základné definície.
Ako do toho zapadajú rodové stereotypy?
Rodové stereotypy sú predsudky definované ako „pripisovanie konkrétnych vlastností, charakteristík alebo úloh jednotlivým ženám alebo mužom výlučne z dôvodu ich členstva v sociálnej skupine žien alebo mužov“ píše Grant et al. (2020). Rodové stereotypy sú na druhej strane zložitý proces, ktorý - hoci je založený na silných názoroch na to, čo je a malo by byť považované za gender človeka - sa vykladá príliš jednoducho (Kachel et al., 2016). Napríklad Dunn and Szymanski (2018) skúmali, ako boli televízne predstavy o femínnych gayoch často nepriaznivé. Prišli nato, že maskulínni gayovia sú hodnotení pozitívnejšie zato, že dodržiavajú maskulínne rodové normy. Napríklad keď gayovia dodržiavajú etické normy pri ženách, ako podržanie dvier, otváranie dverí na aute alebo znalosť a schopnosti technických vecí ako napríklad opravovanie a údržba vecí či technológie. Akoby sa tieto platformy nesnažili uchopiť koncepty správnym zmyslom, alebo sa aktívne rozhodli ignorovať, že pohlavie je viac ako len "muž" alebo "žena", ale sociálna konštrukcia (Butler, 1990). Ďalším príkladom môže byť stereotypizácia trans ľudí podľa ich biologického pohlavia, namiesto ich skutočnej genderovej identity po tranzícii. Tento prístup obmedzuje možnosti trans ľudí vyjadrovať svoju identitu a vytvára na nich tlak, aby sa zadefinovali do tradičných predstáv o mužskosti a ženskosti. Spoločnosť by sa mala naučiť porozumieť, že nikde nie je striktne dané, ako sa musí správať muž a žena a podľa akých vzorcov má vyzerať či pôsobiť.
Trans ľudia v médiách
V posledných rokoch online médiá ponúkli transrodovým ľudom užitočné zdroje na vytvorenie nových politických, kultúrnych a osobných reprezentácií. Médiá však neponúkli príliš zdrojov pri vytváraní sociálnych a osobných identít a ak áno, tak boli chybné. Napríklad sa často uvádzalo, že základným znakom rodovej nezhody je potreba podstúpiť operáciu na zmenu pohlavia (Prima et al., 2019). Štúdia Prima et al. (2019) tiež popísala spôsoby, akými online zdroje používajú na vyjadrenie rôzne definície a interpretácie transgenderizmu a zmeny pohlavia. Transrodoví ľudia sa stretávajú s tlakom pochádzajúcim z normatívnej ideológie. Tieto tlaky pochádzajú najmä z vonkajších zdrojov, ako je právne, psychologické a zdravotnícke prostredie, ale rovnako môžu byť nimi aj vnútorné zdroje, a to samotná transrodová komunita (Primo et al., 2019). Napríklad normatívna ideológia, založená na medicínskom pohľade, má dva hlavné predpoklady. Prvý z nich tvrdí, že transrodová identita je raný psychologický stav charakterizovaný odmietaním vlastného tela, čo v podstate znamená, že na transgenderizmus je nazerané ako na psychologickú poruchu (Vipond, 2015). Ten druhý definuje hormonálnu terapiu a operáciu so zmenou pohlavia ako prvotný cieľ každej transrodovej osoby, čo však v skutočnosti tak nutne byť nemusí (Vipond, 2015). V súčasnosti však zdôrazňujeme individuálne rozhodnutie každej osoby, pretože nie všetky transrodové osoby podstupujú hormonálnu terapiu a chirurgickú zmenu pohlavia. Nie všetky transrodové osoby považujú tieto zmeny za svoj hlavný či ďalší cieľ.
Mediálna sféra hovorí a ukazuje používateľom a divákom, že "trans" znamená nutne "prechod", nie nejaké opustenie systémov, ktoré definujú, čo je pohlavie a gender. Ako uvádzajú Meta Carstarphen a Susan Zavoina (1999), obrazy v masmédiách ovplyvňujú spôsob, akým jednotlivci definujú, kto sú a kým sa snažia byť prostredníctvom zobrazovania mužov, žien, sexuality a sociálnych rolí. Toto zobrazovanie pomocou rôznych médií je súčasť našej kultúry, patrí do našej socializácie a prepája systémy, ktoré si nie sú úplne blízke. Obrazy, podľa ktorých sa pozeráme na svet, organizujú význam konceptov a dávajú nášmu svetu pocit reality. Z opačného pohľadu tieto obrazy môžu ale taktiež odrážať a ovplyvňovať vnímanie nás samých (Carstarphen et al., 1999). V digitálnej oblasti sa nachádza len málo dokumentárnych filmov, webových stránok, chatových skupín, filmov či weblogov, ktoré zobrazujú transrodovú osobu, ktorá nemá záujem o tranzíciu pomocou hormónov alebo operácie. Termín "transgender" sa v mediálnej sfére používa na označenie osoby, ktorá sa "transformuje". To znamená, že používa hormóny alebo prešla chirurgickým zákrokom na zmenu alebo opätovné nastavenie svojho fyzického tela tak, aby zodpovedalo jej gender. To však nemusí vždy vyjadrovať ako vyzerá realita transgender ľudí. Tranzícia nemusí byť nutne podnietená hormonálnymi zmenami, či chirurgickým zákrokom do pohlavných orgánov, no mala by sa tam zaradiť najmä zmena identity z jedného rodu na opačný, zmena oslovovania a zámen a najmä zmena vnímania genderu konkrétneho jedinca v jeho okolí.
Záverom
Nárast sympatického zobrazovania LGBTQI+ postáv chápe ako výsledok rozpadu tradičných heteronormatívnych ideálov (Malici, 2014). Médiami však vzniká aj zovšeobecňovanie zobrazovania trans ľudí (Austin, 2016), pretože mainstreamové kultúrne produkty umožňujú len určité typy priebehu. Napríklad televízne programy legitimizujú predstavu, že fyzická nespokojnosť a túžba podstúpiť operáciu na zmenu pohlavia sú zložkami rodovej nekonformity (Primo et al., 2019). Nesprávna reprezentácia trans osôb je výsledkom väčšieho problému a vyplýva zo širšieho cisgenderového pohľadu ovplyvňujúceho mainstreamové médiá (Billard, 2016). Napriek tomu štúdia preukázala, že virtuálne prostredie je pre „trans“ osoby a ich komunity významným prínosom (Mallon & Decrescenzo, 2009). Online priestor je pre transrodových ľudí často prvou možnosťou, ako sa skontaktovať s ľuďmi z ich komunity a tak získať podporu, prekonať izoláciu a získať viacrozmerné prostredie sociálneho učenia, kde si „trans“ osoby môžu vymieňať poznatky, identifikovať nové vzory a testovať svoju identitu (Primo et al., 2019).
Je nevyhnutné, aby sme si uvedomili významné úlohy, ktoré zohrávajú internet, televízia a kinematografia v reprezentácii transrodových ľudí. Správna a rešpektujúca prezentácia v médiách je kľúčová na ničenie stereotypov a nesprávnych predstáv, ktoré spoločnosť o tranrodových ľuďoch má. Je preto dôležité, aby sme ako spoločnosť aktívne pracovali na porozumení rozmanitosti genderových identít a ich skúseností a podporovali inkluzívne a rešpektujúce prostredie pre každého.
Zdroje
🔓 Austin, A. (2016). “There I am”: A Grounded Theory Study of Young Adults Navigating a Transgender or Gender Nonconforming Identity within a Context of Oppression and Invisibility. Sex Roles, 75(5–6), 215–230. https://doi.org/10.1007/s11199-016-0600-7
Billard T. J. (2016). Writing in the margins: Mainstream news media representation of transgenderism. International Journal of Communication, 10, 4193–4218. http://ijoc.org/index.php/ijoc/article/view/3461
Carstarphen, M., & Zavoina, S. (Eds.). (1999). Sexual rhetoric: media perspectives on sexuality, gender, and identity. (2000). Choice Reviews Online, 37(10), 37–5485. https://doi.org/10.5860/choice.37-5485
Dunn, T. L., & Szymanski, D. M. (2018). Heterosexist discrimination and LGBQ activism: Examining a moderated mediation model. Psychology of Sexual Orientation and Gender Diversity, 5(1), 13–24. https://doi.org/10.1037/sgd0000250
🔓 Fosch‐Villaronga, E., Poulsen, A., Søraa, R. A., & Custers, B. (2021). A little bird told me your gender: Gender inferences in social media. Information Processing and Management, 58(3), 102541. https://doi.org/10.1016/j.ipm.2021.102541
Grant, A., Grey, S., & Van Hell, J. G. (2020). Male fashionistas and female football fans: Gender stereotypes affect neurophysiological correlates of semantic processing during speech comprehension. Journal of Neurolinguistics, 53, 100876. https://doi.org/10.1016/j.jneuroling.2019.100876
🔓 Kachel, S., Steffens, M. C., & Niedlich, C. (2016). Traditional Masculinity and Femininity: Validation of a new scale assessing Gender Roles. Frontiers in Psychology, 7. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2016.00956
Mallon, G. P., & Decrescenzo, T. (2009). Social work practice with transgender and gender variant children and youth. In Routledge eBooks (pp. 79–100). https://doi.org/10.4324/9780203870907-10
Malici, L. (2014). Queer TV moments and family viewing in Italy. Journal of Glbt Family Studies, 10(1–2), 188–210. https://doi.org/10.1080/1550428x.2014.857234
Primo, D., Zamperini, A., & Testoni, I. (2019). Online reverse discourses? Claiming a space for trans voices. Feminism & Psychology, 29(4). https://doi.org/10.1177/0959353518819583
Siebler, K. (2012). Transgender Transitions: Sex/Gender Binaries in the Digital Age. Journal of Gay & Lesbian Mental Health, 16(1). https://doi.org/10.1080/19359705.2012.632751
🔓 Vipond, E. (2015). Resisting Transnormativity: challenging the medicalization and regulation of trans bodies. Theory in Action, 8(2), 21–44. https://doi.org/10.3798/tia.1937-0237.15008
Comments