autorství: Kristína Tomanková
Výskyt alkoholovej závislosti u transrodových osôb je vysoký. Prečo tomu tak môže byť a čo alkoholovú závislosť môže spustiť? V tomto článku sa bližšie pozrieme na hlavné príčiny, ale aj spôsoby zvládania liečby z alkoholovej závislosti a možné formy pomoci.
Transrodové osoby sú osoby, ktorých rodová identita sa líši od pohlavia, ktoré im bolo pripísané pri narodení. Patria medzi ne teda transrodové ženy, transrodový muži, nebinárni ľudia a ďalší. Tieto osoby sa v našej spoločnosti potýkajú s mnohými výzvami a problémami. Neraz sa v dôsledku nich, ako reakcia na túto náročnú sociálnu aj vnútornú situáciu, ktorou musia transrodové osoby prechádzať, rozvinú nejaké duševné ťažkosti. Alkohol môže byť jednou z možných stratégií, ako nachvíľku pred nepríjemnosťami, ktoré táto cesta prináša, utiecť a cítiť sa lepšie.
Alkoholová závislosť u transrodových osôb
Výskyt rizikovej konzumácie alkoholu a alkoholovej závislosti sa u transrodových osôb odhaduje o niečo vyšší, ako u cisrodových osôb. Cisrodové osoby sú osoby, ktorých rodová identita zodpovedá pohlaviu, ktoré im bolo pripísané pri narodení a tvoria väčšinu populácie. Hoci niektoré výskumy uvádzajú, že výskyt alkoholovej závislosti je u cisrodových a transrodových ľudí takmer rovnaký (Cotaina et al., 2022), iné však tvrdia, že transrodová populácia je ohrozenejšia (De Pedro et al., 2017; Reisner et al., 2014; Tupler et al., 2017). Jednou z príčin odlišných záverov môže byť aj prítomnosť skreslení vo výskume, kvôli ktorým nemusí byť rozdiel medzi skupinami odhalený, aj napriek tomu, že skutočne existuje. Okrem toho je však transrodová populácia horšie dostupná, a tak štúdie v tejto oblasti stále nie sú dostačujúce, čo taktiež mohlo viesť k tomu, že rozdiel medzi cisrodovými a transrodovými ľuďmi v prevalencii alkoholovej závislosti nebol zaznamenaný (Cotaina et al., 2022). Veľká časť výskumníkov sa však zhoduje, že rozdiel je prítomný a výskyt u transrodových ľudí je vyšší (De Pedro et al., 2017; Reisner et al., 2014; Tupler et al., 2017). Je preto dôležité vnímať túto problematiku komplexne a vo viacerých súvislostiach a zároveň byť k záverom kritický, pretože existujú aj výskumy, ktoré nepodporujú rozdiel vo výskyte alkoholovej závislosti medzi cisrodovými a transrodovými ľudmi, a to práve z vyššie spomenutých dôvodov (Ruppert et al., 2021).
Je tiež dôležité zvážiť aj rozdiely v meraní užívania alkoholu a zdôrazniť, že časté pitie alkoholu samo o sebe automaticky neznamená závislosť a je to len jeden z jej aspektov. Rôzne kritériá rizikového alebo nadmerného užívania alkoholu môžu spôsobiť rozdiely vo výsledkoch a skresliť ich následnú interpretáciu. To znamená, že aj keď skupina vykazuje častejšie užívanie alkoholu, nemusí to nevyhnutne znamenať, že bojuje so závislosťou. Niektoré štúdie sa práve sústredili na meranie četnosti pitia alkoholu, z čoho nemôžeme vyvodzovať na prítomnosť alkoholovej závislosti (Lindley et al., 2021). Preto je dôležité rozlišovať rozdiely v meraniach, aby sme tak lepšie mohli porozumieť celkovému obrazu týkajúcemu sa alkoholovej závislosti u transrodových ľudí.
Zároveň rozdiel medzi transrodovými ženami a mužmi v zneužívaní alkoholu nie je výrazný a vo všeobecnosti sú obe skupiny náchylnejšie ako cisrodoví ľudia, a to nie len k alkoholovej závislosti, ale aj iným formám závislosti (Cotaina et al., 2022; Ruppert et al., 2021). Rovnako tak aj motivácia ku konzumácii alkoholu je medzi týmito dvoma skupinami odlišná. U cisrodových ľudí sú to rodinné či finančné problémy, duševné ochorenia ale aj sociálny či kultúrny tlak. U transrodových ľudí sú to častejšie dôvody ako napríklad zníženie úzkosti či stresu, ktoré vznikajú v dôsledku nepochopenia či odsúdenia spoločnosťou a blízkymi ľuďmi (Ruppert et al., 2021). Vzhľadom k tomu, že transrodoví ľudia sa musia navyše potýkať aj s mnohými inými spoločenskými a individuálnymi výzvami či problémami týkajúcimi sa ich identity, môžeme si myslieť, že sú ohrozenejší a majú vyššie riziko k vzniku alkoholovej závislosti.
Aké sú spúšťače alkoholovej závislosti?
Spúšťače alkoholovej závislosti sú často jedinečné pre daného človeka a môžu sa u každého do istej miery líšiť. Medzi časté faktory, ktoré k alkoholovej závislosti prispievajú, môžeme zaradiť stres, rodinné a finančné problémy, duševné ochorenia či iné chronické ochorenia alebo tlak rovesníkov (Cooke et al., 2021). Tieto faktory zostávajú aj u transrodových osôb, ale pridávajú sa k nim často iné, ktoré u cisrodových osôb patrné nie sú. Patria k nim najmä diskriminácia a predsudky v spoločnosti, menšinový stres a odmietnutie zo strany rodiny či priateľov (Meyer, 2003).
Menšinový stres popisuje chronickú úroveň stresu, ktorú zažívajú osoby z minoritných skupín, a to v dôsledku stigmatizácie zo strany spoločnosti (Meyer, 2003). Stigmatizácia odkazuje na spoločenský nesúhlas, ktorý je namierený často voči určitej skupine ľudí a môže viesť práve k diskriminácii aj menšinovému stresu (APA Dictionary of Psychology, n.d.). Tento stres je dlhodobý a nepríjemný a nie každý transrodový človek sa s ním dokáže zdravo vyrovnať. Aj v dôsledku toho môže siahnuť po alkohole ako možnej ceste úniku z týchto náročných emócií a pocitov, ktoré sa so stigmatizáciou spájajú. Užívanie alkoholu teda môže byť jednou z možných foriem nezdravého zvládania, ktoré môže byť nebezpečné a prejsť až do závislosti (González et al., 2017). Súčasťou menšinového stresu sú aj diskriminácia a predsudky, ktorým transrodové osoby musia v spoločnosti častokrát čeliť. Dlhodobé predsudky, odmietanie či diskriminácia môžu vyústiť do sebastigmatizácie, ktorá si získala aj názov internalizovaná homofóbia (Meyer, 2003). Internalizovaná homofóbia popisuje situáciu, kedy človek inej sexuálnej či genderovej identity začne proti sebe obracať negatívne presvedčenia, názory, predsudky, či stereotypy, ktoré majú heterosexuálny cisrodoví ľudia voči LGBTQI+ ľudom (Meyer, 2003).
Diskriminácia sa môže vyskytnúť v rozličných sférach, a to napríklad v zamestnaní, v škole alebo v rámci poskytovania zdravotnej či sociálnej starostlivosti. Transrodoví ľudia, ktorí zažívajú diskrimináciu pravidelne, majú vyššie riziko spadnúť do alkoholovej závislosti ako ľudia, ktorí nemajú s diskrimináciou tak silné skúsenosti (Kcomt et al., 2020; Pellicane et al., 2023). Je to aj v dôsledku toho, čo samotná diskriminácia so sebou prináša a aké problémy na ňu môžu nadväzovať. Ak sa transrodová osoba stretne napríklad s nejakou formou diskriminácie pri prijímaní do práce, môže to spôsobiť finančné problémy alebo ak zažije šikanu v škole v dôsledku úradnej zmeny pohlavia, môže to ovplyvniť akademické výsledky a duševné zdravie ako také (Kcomt et al., 2020).
Ďalším možným spúšťačom alkoholovej závislosti u transrodových osôb môže byť odmietnutie a nepochopenie zo strany rodiny či priateľov. Dôležitým a kľúčovým rozhodnutím, ktoré transrodové osoby učinia je coming out. Coming out popisuje situáciu, v ktorej sa osoba zdôverí niekomu zo svojich blízkych o svojej sexuálnej či rodovej identite (Ellis et al., 2019). Je veľkou výzvou a nie vždy sa stretne s pochopením a prijatím zo strany blízkych (Heatherington & Lavner, 2008). Odmietnutie zo strany najbližších môže byť samé o sebe silným stresorom a môže súvisieť so zvýšenou konzumáciou alkoholu (Klein & Golub, 2016). To, ako neprijatie zo strany najbližších môže vyzerať sa líši. V tých najextrémnejších prípadoch však môže viesť až k úplnému vylúčeniu z rodiny a straty kontaktu s ňou, čo privádza transrodovú osobu do veľmi náročnej situácie, v dôsledku ktorej sa u nej môže rozvinúť závislosť na alkohole. U transrodových osôb, ktoré naopak zažijú prijatie a pochopenie zo strany rodiny a priateľov, je toto riziko nižšie (Klein & Golub, 2016). Vylúčenie môže viesť k zvýšenému stresu, emocionálnej bolesti a k pocitu opustenia v dôsledku čoho môže dôjsť k zvýšenej izolácii (Hajek et al., 2023). Aj práve z týchto dôvodov môže byť konzumácia alkoholu vyššia u transrodových ľudí a môže byť formou zvládania týchto náročných pocitov a útekom pred nepochopením.
Vyhľadanie pomoci pri procese zotavovania
Zotavovanie z alkoholovej závislosti je náročné, a je preto dôležité na liečbu nezostávať sám a vyhľadať pomoc. Aj samotné vyhľadanie pomoci u transrodových osôb však môže byť spojené so strachom a obavami so stigmatizácie a nepochopenia (Keuroghlian et al., 2015). O to dôležitejšie je vytvárať inkluzívne a rešpektujúce prostredie aj v psychoterapii a iných formách pomoci, ako sú doliečovacie a komunitné centrá pre liečbu alkoholovej závislosti. Pre transrodové osoby je dôležité nájsť miesto, kde budú prijímaní. Jednou z možností podpory je tiež nájsť psychoterapeuta, ktorý má skúsenosti s prácou s klientmi z LGBTQ+ komunity.
V Česku aj na Slovensku pôsobí viacero neziskových organizácií, ktoré poskytujú komplexnú pomoc a môžu byť na ceste zotavovania sa z alkoholovej závislosti nápomocné. Neziskovka Transparent (Česko) usiluje svojimi činnosťami o presadzovanie práv a spoločensky pozitívnych zmien v prospech transrodových, intersex a nebinárnych ľudí. Organizujú aj podporné skupiny, ktoré môžu byť nápomocné v otázkach týkajúcich identity či nájdení podpory od ľudí, ktorí sú v podobnej situácii. Ďalej Společnosť Podané ruce pomáha osobám, ktoré trpia alkoholovou závislosťou a spektrum ich činností je pestré. Jedná sa najmä o doliečovacie centrá, nízkoprahové kluby pre deti a mládež či centrá, ktoré ponúkajú možnosť terapií a iných doplňujúcich činností.
Nadmerné užívanie alkoholu či alkoholová závislosť je komplexný problém, ktorý sa u transrodových osôb môže vyskytovať vo vyššej miere ako u cisrodových osôb. Mnoho spúšťačov je podobných, avšak transrodoví ľudia musia mimo iné čeliť diskriminácii a predsudkom v spoločnosti, menšinovému stresu či nepochopeniu a neprijatiu zo strany najbližších, čo môže byť obzvlášť náročné na psychické zdravie. Alkohol sa teda stáva prostriedkom, ako sa s týmito náročnými situáciami vyrovnať. Transrodoví ľudia môžu byť vo väčšom riziku alkoholovej závislosti a aj z toho dôvodu je dôležité vytvárať vhodné prostredie nato, aby mohli otvorene vyhľadať pomoc a neboli súdení za svoju identitu.
Zdroje
🔓APA Dictionary of Psychology. (n.d.). https://dictionary.apa.org/stigma
Cooke, R., Conroy, D., Davies, E., Hagger, M. S., & De Visser, R. O. (2021). Psychological perspectives on alcohol consumption. In Springer eBooks (pp. 1–22). https://doi.org/10.1007/978-3-030-66941-6_1
🔓Cotaina, M., Peraire, M., Boscá, M., Echeverria, I., Benito, A., & Haro, G. (2022). Substance Use in the Transgender Population: A Meta-Analysis. Brain Sciences, 12(3), 366. https://doi.org/10.3390/brainsci12030366
Ellis, S. J., Riggs, D. W., & Peel, E. (2020). Lesbian, gay, bisexual, Trans, intersex, and queer psychology an introduction. Cambridge University Press.
🔓De Pedro, K. T., Gilreath, T. D., Jackson, C., & Esqueda, M. C. (2017). Substance use among transgender students in California public middle and high schools. Journal of School Health, 87(5), 303–309. https://doi.org/10.1111/josh.12499
González, C. A., Gallego, J. D., & Bockting, W. (2017). Demographic characteristics, components of sexuality and gender, and minority stress and their associations to excessive alcohol, cannabis, and illicit (Noncannabis) drug use among a large sample of transgender people in the United States. The Journal of Primary Prevention, 38(4), 419–445. https://doi.org/10.1007/s10935-017-0469-4
🔓Hajek, A., König, H., Blessmann, M., & Grupp, K. (2023). Loneliness and Social Isolation among Transgender and Gender Diverse People. Healthcare, 11(10), 1517. https://doi.org/10.3390/healthcare11101517
Heatherington, L., & Lavner, J. A. (2008). Coming to terms with coming out: Review and recommendations for family systems-focused research. Journal of Family Psychology, 22(3), 329–343. https://doi.org/10.1037/0893-3200.22.3.329
Kcomt, L., Evans-Polce, R. J., Boyd, C. J., & McCabe, S. E. (2020). Association of transphobic discrimination and alcohol misuse among transgender adults: Results from the U.S. Transgender Survey. Drug and Alcohol Dependence, 215, 108223. https://doi.org/10.1016/j.drugalcdep.2020.108223
Keuroghlian, A. S., Reisner, S. L., White, J. M., & Weiss, R. D. (2015). Substance use and treatment of substance use disorders in a community sample of transgender adults. Drug and Alcohol Dependence, 152, 139–146. https://doi.org/10.1016/j.drugalcdep.2015.04.008
Klein, A., & Golub, S. A. (2016). Family rejection as a predictor of suicide attempts and substance misuse among transgender and gender nonconforming adults. LGBT Health, 3(3), 193–199. https://doi.org/10.1089/lgbt.2015.0111
Lindley, L., Bauerband, L. A., & Galupo, M. P. (2021). Using a comprehensive proximal stress model to predict alcohol use. Transgender Health, 6(3), 164–174. https://doi.org/10.1089/trgh.2020.0042
Meyer, I. H. (2003). Prejudice, social stress, and mental health in lesbian, gay, and bisexual populations: Conceptual issues and research evidence. Psychological Bulletin, 129(5), 674–697. https://doi.org/10.1037/0033-2909.129.5.674
Pellicane, M. J., Quinn, M. E., & Ciesla, J. A. (2023). Transgender and gender-diverse minority stress and substance use frequency and problems: Systematic review and meta-analysis. Transgender Health. https://doi.org/10.1089/trgh.2023.0025
Reisner, S. L., Greytak, E. A., Parsons, J. T., & Ybarra, M. L. (2014). Gender Minority Social Stress in Adolescence: Disparities in adolescent bullying and substance use by Gender identity. Journal of Sex Research, 52(3), 243–256. https://doi.org/10.1080/00224499.2014.886321
🔓Ruppert, R., Kattari, S. K., & Sussman, S. (2021b). Review: Prevalence of Addictions among Transgender and Gender Diverse Subgroups. International Journal of Environmental Research and Public Health, 18(16), 8843. https://doi.org/10.3390/ijerph18168843
Tupler, L. A., Zapp, D., DeJong, W., Ali, M., O’Rourke, S., Looney, J. G., Swartzwelder, H. S. (2017b). Alcohol‐Related Blackouts, Negative Alcohol‐Related Consequences, and Motivations for Drinking Reported by Newly Matriculating Transgender College Students. Alcohol: Clinical and Experimental Research, 41(5), 1012–1023. https://doi.org/10.1111/acer.13358